Môj najlepší kamoš
29. 6. 2008
Tento človiečik je snáď to najlepšie, čo ma v živote mohlo stretnúť ( teda ak nerátam čokoládové maslo, ktoré vážne milujem:))) Pripadá mi to, že sa už poznáme celú večnosť, pritom je to len pár rôčkov ( asi tak od roku 2003 ). Volá sa Jakub a spoznali sme sa v Senici, na Slovensku, kde mám babku a momentálne tam už chodím každé leto, predtým bol problém ma tam dotiahnuť, lebo som sa vždy snažila zbaviť môjho bratranca, je zrejme jasné, že neúspešne, pokým som nespoznala JJ-a, ako ho všetci vďaka mne začali volať. Máme tam veľkú partiu kamošov, ktorí sú vážne zlatíčka, ale JJ vždy zostane pre mňa to najväčšie. Neviem či to vidno, ale je to maniak na techniku a keby existoval nejaký mierny a zároveň silnejší výraz na jeho závislosť, tak by som ho stopro použila:) Je úplný macher čo sa týka mobilov, pri ňom človek vážne smeká a v počítačoch sa tiež dosť vyzná, ale neodporúčam s ním chodiť v oblasti, kde niečo takéto nájdete, lebo v najbližšom obchode sa zdržíte minimálne hodinu a to stačí ak je tam 5 slušných mobilov, nekecám:) Ďalej strašne pekne kreslí, niežeby bol dáky Picasso, ale talent má. Takisto píše aj krásne básničky, neviem, kde sa to v ňom berie, keď si vezmete, že to nie je bežné pre machra cez počítače a spol. Na tejto fotke to našťastie nevidno, ale je strašne vysoký a chudý, proste náš žirafák, pritom sa nacpáva ako keby nejedol celé mesiace. A aby som ho neprechválila, tak je skoro tak tvrdohlavý ako ja a rád ma provokuje, čo mu samozrejme s veľkou chuťou oplácam:))) Ale nie, je to moje zlato a nevymenila by som ho za nič na svete ( ak nerátam čoko maslo:))) Ľubenkám Ťa moje:-*
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář